Ježíš

Zpět na úvodní stranu

OSWIENCIM - Miesto smtku a utrpenia

tefan Patrik Kov

Ako sme sa prechdzali po tch chodbch a nazerali do jednotlivch ubytovacch priestorov, kde trpelo a umieralo toko udskch bytost pozbavench dstojnosti, priznm sa, e som si to vetko nechcel vemi pa k srdcu a vva sa do tej pochmrnej doby ani ke som videl tie dve tony udskch, predovetkm enskch vlasov, stovky kufrov, okuliarov , topnok i zubnch kefiek, ktor nacisti odoberali prichdzajcim idom, ale ke sme vstpili do miestnosti venovanej deom, tam som kapituloval a tam ma dobehla cel t tia tejto satanskej mainrie vradenia tam som u slzy nezadriaval.

   V jeden tvrtok v aprli nm vol priateka z Bratislavy, e s ete nejak von miesta v autobuse, ktor m naplnovan cestu do Poska: smer Oswienim. Ponuka prila od maarskch kresanov, ktor pracuj na zmieren so idmi a s mesinskymi idmi u nich doma. Bol to spolon maarsko-slovensko-posk projekt spojen s nvtevou koncentranho tbora a prednkami spoloenstva Shalom Ministry Association Oswiencim na tmu utrpenia starch bratov vo viere. To som si nemohol necha ujs. My, Slovci, sme sa k maarskm bratom vo viere pridali v Banskej Bystrici a do Oswienimu sme sa odstali okolo iestej piatok veer. Kee na zajtra bola naplnovan nvteva najvieho nacistickho koncentranho a vyhladzovacieho tbora a sprievodn prednky, rozhodli sme sa pozrie si Oswienim ete ten veer a noc. A tak sme sa tlali u nonm Oswienimom a hadali sme idovsk stopy v tomto mesteku. Toti pred vojnou tu bolo 67% obyvatestva idovskho a len 33% kresanov. Pomerne rchlo sme nali „mal“ synaggu Chevra Lomdei Minajot (o znamen Spoloenstvo pre tdium Miny, idovskho zkona), ie slila tie ako jeiva (idovsk kola). Vek synaggu sme nali a za pomoci jednho Poliaka, ktorho rodiia tu ili aj poas vojny. Lepie povedan miesto, kde stla, pretoe nacisti ju plne zbrali a stavebn materil pouili na budovanie barakov. Pridal aj zopr cennch spomienok. T vytrvalej ili ete hada idovsk cintorn – nali sme ho akoby na druhom konci mesta. Rno som nemohol spa, tak som sa o iestej iiel poprechdza po rannom meste – ete pred raajkami; potom u bol program nabit. Bola sobota. De abatu. A udoval som sa, ako to Boh zariadil, e som sa ako jedin z nho maarsko-slovenskho zjazdu kresanov do malej poskej synaggy-jeivy nakoniec dostal. Akurt sa vntri striedali vrtnici, tak som toho Poliaka poiadal, i by mi nedovolil vstpi dovntra: v priahlom dome bolo umiestnen nov mzeum idovskej kultry. Ten bol vemi ochotn: vysvietil cel mzeum i synaggu, aby si ich jeden nvtevnk zo Slovenska mohol pozrie, ke u meral tak dlh cestu a sem. Vemi som sa jeho poskej bratskej stretovosti poteil. Pred vstupom do synaggy som si nasadil ich pecilnu iapoku a vstpil som. V strede bol tac pult, vpredu skria na zvitky try a okolo stien lavice so stolmi – slila aj ako kola. Hne som si predstavil Jeia, ako si pred 2000 rokmi stal na to vyven miesto v strede domcej synaggy, zobral zvitok a tal z proroka Izaia. Spomenul som si na Luka 4. kapitolu. Ako sa Jei v sile Ducha vrtil do Galiley a chr o om sa rozniesol po celom kraji. Uil v ich synaggach a vetci ho oslavovali. Priiel aj do Nazareta, kde vyrstol. Poda svojho zvyku voiel v sobotu do synaggy a vstal, aby tal. Podali mu zvitok proroka Izaia. Ke zvitok rozvinul, naiel miesta, kde bolo napsan: „Duch Pna je nado mnou, lebo ma pomazal, aby som hlsal evanjelium chudobnm. Poslal ma oznmi zajatm, e bud prepusten, a slepm, e bud vidie; utlanch prepusti na slobodu a ohlsi Pnov milostiv rok.“ Potom zvitok zvinul, vrtil ju sluhovi a sadol si. Oi vetkch v synagge sa upreli na neho. A on im zaal hovori: „Dnes sa splnilo toto Psmo, ktor ste prve pouli.“ Vetci mu prisviedali a divili sa milm slovm, o vychdzali z jeho st (Lk 4:14-22). Dokonca tto synagga bola aj jeiva – slila aj na uenie Zkonu. Potom som si pozrel expozciu z bohatej histrie idovskej komunity, ijcej v Oswienime od polovice 16. storoia a ich spoluit s kresanmi. Potom tvrd zsah do jej ivota nacistami a obete ich konenho rieenia. S tu vystaven aj artefakty, ktor sa nali pri vykopvkach r. 2004 na mieste starej vekej synaggy. Posledn oddelenie je venovan idom, o preili holokaust z Oswienimu a presahovali sa od Izraela alebo USA – s tam nafoten prkladn osudy viacerch lenov bvalej idovskej komunity tohto mesta (lebo posledn id tu umrel r. 2002). Je to optimistick miestnos s fotkami zrelch ud s smevom. Zrelmi – lebo ak osud ich nauil pokore a cte voi Bohu a ivotu a veniu si kadho okamihu z asu, o im Boh dopraje prei a teiac sa z obyajnch kadodennch vec, o si druh udia oceni u nedoku. Poas prenasledovania sa loveku menia ivotn hodnoty. Pln dojmov u z mzea som sa vrtil do naej ubytovne a spolu s naou slovensko-maarskou skupinou sme zamierili do samotnho koncentranho tbora. U vo vekej vstupnej hale ma prekvapila mte nrodov: ania, azda Japonci, Taliani, Poliaci, Ameriania, in anglicky hovoriaci, Nemci, ernosi, Franczi, kandinvci, my Slovci, Maari, esi... vetko sa to organizovane tlailo na seba a organizovalo do skupiniek a t akali na sprievodcov. Kad dostal pecilny prijma so slchadlami, aby poul sprievodkyu. To bolo praktick pri takom mnostve skupn a ud; take aj ke tri-tyri skupiny boli premiean v jednom baraku, kad poul svojho sprievodcu v svojom vlastnom jazyku. Po prechode znmou vstupnou brnou s npisom Arbeit macht frei (vsmen heslo: Prca oslobodzuje) sme sa hne zastavili pred kuchyou, kde mal svoje miesto „miestny“ orchester, ktor tam hral rno do ntench prc odchdzajcim vzom. Ak absurdn! – tak ako nealeko do neba kriiaci npis nad brnou. Tu sa to vetko zaalo. Tto as tbora, tzv. Auschwitz I, bola pvodn, murovan baraky pochdzali ete od raksko-uhorskej (poskej) armdy. Tto as tbora je priamo v meste. Tbor bol zriaden v aprli 1940. Najprv do posielali len poskch politickch vzov. Tu sme preli po barakoch, videli sme prine, na ktorch sa tiesnilo kopu ud. Najhorie boli spodn, v zime tam bol najv chlad, horn boli „teplejie“. Kpovia mali osobitn bvanie a boli to obyajne politick vzni – Nemci. Ako sme sa prechdzali po tch chodbch a nazerali do jednotlivch ubytovacch priestorov, kde trpelo a umieralo toko udskch bytost pozbavench dstojnosti, priznm sa, e som si to vetko nechcel vemi pa k srdcu a vva sa do tej pochmrnej doby – ani ke som videl tie dve tony udskch, predovetkm enskch vlasov, stovky kufrov, okuliarov , topnok i zubnch kefiek, ktor nacisti odoberali prichdzajcim idom, ale ke sme vstpili do miestnosti venovanej deom, tam som kapituloval a tam ma dobehla cel t tia tejto satanskej mainrie vradenia – tam som u slzy nezadriaval. Boli tam detsk veciky zo 40-tych rokov, ktor sa nali v tbore po osloboden, a porozbjan hraky, lebo aj v nich hadali peniaze alebo schovan nieo cenn. Ak bolo diea v transporte, ilo hne do plynu alebo ho inak zabili. Nemohlo by uiton – nemohlo pracova. Tehotnm enm pichali do brucha injekcie fenolu, zabjali im plod ivota a ke aj porodili, pred ich zrakom diea utopili v kbli s vodou alebo ho nechali bez mlieka place – a zamklo: matkm po prode zavzovali prsia handrami. Mnoh rodiky potom ili „na drty“ – psychicky to nezvldli a spchali samovradu na drtoch vysokho naptia. Na tehotnch robili rzne „medicnske“ pokusy. Hrza, hrza. Ktosi si tu prisvojoval prvo rozhodova o ivote, o patr jedine Bohu. Proti tm, o by mali vu poksi sa utiec, mali vymyslen rzne metdy, ako ich odradi. Zvyajne sa utekalo na prcach mimo tbora. Naprklad ak utiekol otec, cel jeho rodinu nechali st pred barakmi s npisom „akme a sp“ a nechali ich tam dovtedy, km tam neumreli. Alebo po teku muselo z baraka, z ktorho vze utiekol, zomrie desa ud. Muselo to by neprjemn vedie, e mj tek zaplat desa ud svojimi ivotmi. Boli sme aj na mieste, kde strieali vzov: udia tam nosia dodnes kytice kvetov; okn v okolitch barakoch boli zadebnen, aby vzni nevideli, o sa tam deje. Barak s celami, kde tzv. lekri robili pokusy na dvojatch a in, sme radej obili. Ale vstpili sme do jedinho zachovanho krematria z celho obrovskho miesta vyvraovania, lebo ostatn nacisti zniili (vyhodili do vzduchu). Toto sa zachovalo aj s komnom, lebo ho predtm prerobili na protileteck kryt. Navtvili sme aj plynov komoru. Bol to hrozn pocit st tam, kde sa len „prednedvnom“ tiesnili desiatky nahch tiel, aby akali na posledn „sprchu“ svojho ivota. Zachovala sa aj diera, cez ktor sypali krytliky Zyklnu B, ktor ke sa v kvapaline rozpal a vyparoval, zabjal vemi rchlo. Stadia viedli dve koajniky, po ktorch chodili pohybliv mry priamo k peciam na spaovanie. Hrozn miesto teroru. Nasledoval autobusom presun do druhej asti tbora za mesto – tzv. Auschwitz II. (Tretiu as Auschwitz III, ktor bola spojen s prcou pre chemick tovre, sme u nenavtvili.) Ke sme vystpili na znmu kontroln veu nad vstupnou brnou, naskytol sa nm neuveriten pohad na desiatky hektrov pozemku, posiatymi barakmi a tm, o z nich zostalo – obyajne komny (tzv. komnov les) s pecami, v ktorch sa – mimochodom skoro vbec nekrilo, pretoe po vojne mry barakov udia rozoberali, aby zskali stavebn materil na obnovu svojich prbytkov. Tto druh as bola zriaden v oktbri 1941 pri dedinke Brzezinka (nem. Birkenau). Najprv sem posielali ruskch vojnovch zajatcov, ale od marca 1942 najm idov a mlo Rmov. Toto bolo miesto skutonho masovho vyvraovania eurpskeho idovstva, tzv. konenho rieenia. Postavili sa nov plynov komory a tyri krematri, ktor mali kapacitu pribl. 4450 splench tiel denne. Avak ani tieto nezvldali „npor“ mtvych, boli asto mimo prevdzky kvli preaeniu a tel sa spaovali aj vonku v jamch. Videli sme aj miesto, kde sa robil tzv. vber (Selekion) a zachovali sa aj fotografie, kde jeden nacistick lekr ukazuje bu doprava alebo doava. Toti udia z vlaku ili v rade k nemu a on ukazoval, kto je ete schopn na prcu (okrem tch mnohch, o u zahynuli vo vlakoch za prernch podmienok). „Siln“ mui a eny boli posielan na nten prce do tbora, pokia slab a star udia, ako aj deti s ich matkami, chor boli uren hne do plynu. Niekedy cel vlak skonil tam, nepreli cez selekciu. Ale ani t, o preli, nemuseli i dlho, lebo tak selekcie sa asto robili aj v tbore. Chorch zabjali injekciami Fenolu. Mnohch vzov dobili k smrti, zastrelili z plne „hlpych“, vymyslench dvodov alebo o ivoty obrali v pseudo-vedeckch medicnskych experimentoch (sterilizan pokusy, Mengeleho pokusy na dvojikch; inak, Mengeleho deti volali „dobr ujo“, lebo im nosil okoldu – ak zvrtenos! Nosil im okoldu, aby ich potom zavradil. okolda hrzy.). Prv „zahranin“ transport priiel z prvej Slovenskej republiky 26. marca 1942 (transporty zo Slovenska boli vak krtko nato zastaven na zsah pna prezidenta a boli obnoven a po obsaden Slovenska nemeckou brannou mocou) a hne za nm z Franczska. V auguste priiel z Belgicka a Juhoslvie, z Protektortu echy a Morava v oktbri, z Nrska a z Nemecka v decembri. Z Grcka v marci 1943, z Talianska v oktbri, z Litvy v novembri, z Rakska v decembri a z Maarska a v mji 1944, zato z tejto krajiny bolo zabitch za tak krtky as najviac idov – viac ako 400.000. Urit poet idov priiel tie zo severnej Afriky. Spolu sa odhaduje, e v Auschwitz-Birkenau bolo zabitch viac ako 1,1 milina idov a desiatky tisc cigov a inch nrodnost. Posledn transport smrti priiel z Berlna 5. janura 1945 a 27. janura Sovietska armda oslobodila poslednch 7.650 vzov. Plynov komory i krematri vak nali znien. To, o tam nali – vrtane dvoch ton udskch vlasov, stoviek topnok, kufrov a osobnch vec odsdencov, a taktie oceovch plechoviek so Zyknom B, ktor vtedy ani netuili, na o by mohli sli, zostalo zachovan pre budce genercie ako memento. Po tom obrovskom pozemku sa d dobre poprechdza po trvou zarastench trvnikoch a chodnkoch. Pravda, ako ns sprievodkya upozornila, vtedy tu iadny trvnik nebol – vzni by ho od hladu skonzumovali... dalo sa dobre poprechdza a zamyslie: o je v ivote skutone dleit a o nie, ke loveka ober aj o to najzkladnejie. Naprklad naa sprievodkya, vemi mladuk dieva, tam mala starho otca a ten rozprval, ako vzni spali na topnkach – ak mu ich v noci ukradli, rovnalo sa to v zime – smrti. Jemu ich tie ukradli, ale preil – avak bez nh. Omrzli mu. Jej sestra tie robila sprievodkyu, avak po pr doch to musela vzda – nezvldla to. Budila sa v noci, mala desn sny a chytala ju hrza. Tak o je skutone dleit? Na om zle? V porovnan s krutmi podmienka tu, problmy dnenho modernho loveka zahajce napr. nemonos kpi si najnov mobiln telefn, televzor alebo najrchlej internet, sa javia ako smiene a hlpe. Naozaj, skuton kvalita loveka a jeho charakter, sa prejavuj najm v hraninch situcich a potom... v jeho tbach. Tak o je najdleitejie? By a nie ma. Pokoj mtvym, pokoj ivm. alom!

tefan Patrik Kov

Kto by chcel pozrie ete in svedectv: www.facebook.com/s.p.kovac  alebo http://stefanpatrikkovac.blog.sme.sk/

Zobrazeno 19800x od 09. 07. 2012
Zpět na úvodní stranu

Hodnoceno 742x, aktuálně 2894180 bodů

Jak Tě svědectví oslovilo? 0 1 2 3 4 5  (5 = nejvíce)

Sponzor překladu
M M M, M M M IČ: M M M M, M, M M tel.: M
_ _ _, _ _ _ IČ: _ _ _ _, _, _ _ tel.: _

Kategorie
Ostatn (140) Kurz Filip (53) Uzdraven fyzick (48) Okultismus (28) Obrcen (142) Povzbuzen vry (153) Vyslyen modlitby (94) Bo zsah (187) Uzdraven vztah v manelstv (13) Katolick svdectv (55) Uzdraven vztah mezi lidmi (19)	Dary Ducha svatho (50) Osobn zkuenost s Bo lskou (168) Slovensky (34) Uzdraven vnitn (28) Uzdraven z alkoholismu (11) Satanismus a jeho projevy (15) Osvobozen z drogov zvislosti (11) Uzdraven z nenvisti vi lidem (4) Destek a poehnn v hmotn oblasti (7) Uzdraven z depres (15) Kurz Alfa (14)